1740 míľ elektromobilom za 21 dní. Pred 112 rokmi, obdivuhodný výkon.
Oliver Parker Fritchle bol americký chemik, ktorý sa rozhodol pre elektrický automobil ako udržateľnú a funkčnú formu prepravy. Na tom by nebolo nič výnimočné, ak by toto rozhodnutie neurobil pred viac ako 100 rokmi, na začiatku automobilovej éry, v roku 1908.
V tom čase niekoľko rokov koexistovali elektrické a spaľovacie motory. Aby demonštroval životaschopnosť svojej myšlienky, uskutočnil epickú cestu medzi mestami Lincoln a New York, vzdialených od seba 1740 míľ (cca 2800 km).
Minulý október uplynulo 112 rokov od okolností, ktoré tohto podnikateľa viedli k usporiadaniu súťaže o to, ktorá spoločnosť má najlepší elektromobil na trhu. Udalosť, ktorá nemala odozvu odvetvia, a ktorá ho priviedla na túto bláznivú sólovú cestu.
zdroj : wikipedia
Jednou z motivácií pre usporiadanie tejto cesty bolo, že začínajúce súťaže vozidiel so spaľovacími motormi, ako napríklad Glidden Tour, vylúčili elektromobily z dôvodu, že nemôžu každodenne cestovať na veľké vzdialenosti. Fakt o ktorom Fritchle tvrdil, že nezodpovedá realite.
Kade a kam
Cesta jeho Victorie Phaeton, dlhá 1 740 míľ viedla po cestách, ktoré nemajú nič spoločné s tými súčasnými. Boli naplánované a pripravené miesta, kde bolo možné elektromobil dobiť na konci každého dňa.
Štart bol presunutý do Lincolnu v Nebraske práve preto, že mal viac staníc na nabitie vozidla. Pozoruhodné je, že Fritchle použil svoju vlastnú batériu s dojazdom 100 míľ.
zdroj : wikipedia
Trasa videla po cestách v „zúfalom“ stave kvôli skutočnosti, že veľa úsekov nebolo minimálne pripravených na premávku akehokoľvek vozidla, čo spôsobilo, že každý úsek bol pre takmer vždy osamelého vodiča skutočným mučením. K ťažkostiam sa pridali problémy s orientáciou na niektorých neoznačených cestách, kvôli ktorým stratil veľa času a kilometrov.
Celkovo išlo o 29 dní cestovania. 21 dní za volantom a 8 dní odpočinku, s denným priemerom prejdenej vzdialenosti 90 míľ. Dni charakterizovali nielen brutálne podmienky na cestách, ale aj veľmi nepriaznivé podnebie, ktoré robilo jeho dobrodružstvo ešte ťažším.
Sľubné výsledky
zdroj : wikipedia
Veľkým úspechom bol vynikajúci výkon elektrického systému. Opravy boli obmedzené na prasknutú pneumatiku, prepálenú 150-ampérovú poistku a sadu svetlometov. Brzdy tiež potrebovali opravy, ktorým by sa dalo predísť, ak by boli povrchovo upravené azbestom. Táto úprava sa neuskutočnila, kedže vozidlo sa nemalo odlišovať od bežného modelu.
Pri jednej príležitosti ho muselo odtiahnuť vozidlo so spaľovacím motorom. Batéria sa vybila len 2 míle od miesta nabíjania.
Dobíjanie
Dobíjanie bolo kapitolou samo o sebe, pretože hľadanie vhodného miesta pred 100 rokmi, bolo takmer nemožnou misiou. Na tento účel príležitostne používal vybavenie, ako napríklad dynamo, ktoré poháňalo röntgenové prístroje lekárov, priamo napojené na komunálnu elektráreň.
Na väčšine zastávok vozidlo dobíjal po nociach v dielňach alebo skladoch, ak našiel vhodné podmienky. Inokedy však musel elektroinštaláciu vhodnú na nabíjanie pripraviť sám. Išlo o činnosť, ktorá podľa jeho slov predpokladala, že výlety tohto typu boli možné len pre ľudí s vynikajúcimi znalosťami o elektrine.
Koniec cesty pre elektromobil
Bohužiaľ, ani toto epické dobrodružstvo nepomohlo elektrickým automobilom konkurovať spaľovaciemu motoru, ktorý ponúkal väčšiu autonómiu. To viedlo samotného vynálezcu k vyvinutiu hybridnej verzie v roku 1916, s použitím benzínového štvorvalca.
Nástup hormadnej výroby automobilov so spaľovacím motorom, spolu s nedostatočne vybudovanou sieťou pre nabíjanie, započal začiatok konca priekopníckej myšlienky.
Otázkou zostáva, kde mohla byť elektromobilita dnes, ak by sa rozvíjala celé 20. storočie.
zdroj : zdroj : Juliane Marques, the next avenue, wikipedia
